ÿþ<!doctype HTML PUBLIC "-//W3C//DTD HTML 3.2//EN"> <html> <head> <title>Hoffmann Ottó: Mini-tini-szótár -- Rezümék</title> <meta NAME="GENERATOR" CONTENT="Microsoft FrontPage 5.0"> <meta name="ProgId" content="FrontPage.Editor.Document"> <meta HTTP-EQUIV="Content-Type" CONTENT="text/html; charset=unicode"> </head> <body BGCOLOR="#FFFFFF"> <h2 ALIGN="CENTER"><b>Más nyelvq ismertetQk (rezümék)</b> </h2> <center> <p>&nbsp;</p> </center> <h3><a NAME="Romano"></a><b>Adyesutno ungriko sityolaki shib sinonimako alavari</b> </h3> <p>(Rezume) </p> <p>Ande kadi ginadyi legmajbut kasave vorbi shaj rakhadyon, so le sityovasle vorbisaren. Ande late shaj rakhadyol jekh sinonimaki vrama (1975 1990) thaj jekh homogeno grupo 10 14 bershenge, so lengo slengoj. </p> <p>O kikidipe pecisajlas pel ungrikone themeske sa thana thaj vi ande kaver them le sittyarange thaj le sityolange zhutisardiposa. Ande kado alavari si majbut vorbi, sar tranda ezera, ande 23 temo, ande 1760 cimoske vorbi kethane tordyindo. Na feri pe shkolake vorbi, apal pe integro trajo xatyardo. Kel 2600 vorbi avel inke vi etimologija, majna anda 40 shiba. </p> <p>Pala vorbango kikidipe avel inke jekh cimoske vorbango kikidipe. Pala kado iskiripe  mashkar themengo vi pherdal dikhiposa  sikavel, sar rakhadyola e sityolaki shib. Kadalako karaktero motivumo, vorbango kerdipo thaj trajasle formi sikavel ande. </p> <p>Kadi grupengi shib le majbut vorbi le phure generacijatar xutyilel pherdal, de si, kana voj kerela. Kade sikadyol le ternengi kreativno fantazija, so barvalale kerel e nacionalno shib, ba xavardyon kodol vorbi, so surrosajven e shib. </p> <p>Le etimologiji anglunes kamen te roden le tradicionalni forrashi te sikadyon pe le kulturalni historijaki bazishi. Anda kadi si na feri le meshkarthemenge lingarde vorbi, le vorbi, save pherdal aven anda kaver shib vorbaki avucija anda argovo, apal tradicionalno daki shib vaj bazishno shib dialekto nacionalnipuri, etnikni grupuri krujalimaski shib. Kade shaj rakhadyon but romane vorbi ande kado kikidipe. </p> <h3><a NAME="Bajas"></a><b>Szotáru ku vorbilye kupijilor d ungur, káré inká în iskul-nvác</b> </h3> <p>(Dszpri sjé-j szkrisz) </p> <p>Szkrijiturásztá-j há máj d-nnentyé, în káré-sz ádunát héj máj multyé vorbé d kupij, káré-n iskul umbl. </p> <p>În szotárusztá jestyé vorbé d lá ánu-l 1975 pîn lá 1900, káré lyé zîsjé kupiji d-o vîrszt d lá 10 pîn lá 14 áj d zîlyé. Vorbilyestye j-or ádunát uná dîn tot megyé d cárá nasztr, dá sî máj d dpártyé dkit mrzsjiná cári nastri. </p> <p>În lukrusztá or ázsutát kupiji, káré-nvác inká sî méstyéri. În szkrijiturásztá jestyé máj multyé dkit 30 d vorbé. Estye sz cînyé lá 23 tém, sî-sz ádunátyé uná máj 1760 vorbé d cimurj. </p> <p>Nu numá vorbilye iskulyi-sz áisj, dá sî vorbilye d totu kusztu. Jestyé vorbé ká d 2600, dîn máj multyé d 40 lyimbé, lîng káré máj sî áje-j szkrisz, sjé, kum sz prisjepé. Dp vorbilyestye jestyé o szkirjitur, káré ly-ádun vorbilye d cimurj. Dp ásztá sz cînyé máj o szkrijitur, káré ny-ádusjé p styut d hungy or vinyit vorbilyestye, sî szkrisz-j dszpri jéj máj sî áje, sjé fel sz, p sjé árunka, sî kînd lyé zîsjé kupiji estye. </p> <p>Lyimbászt p káré kupijistye szftijestyé multyé vorbé je d lá aminy máj btîrny, dá jestyé s-áfelyé vorbé, p káré jéj lyé fásjé. </p> <p>D-într-ásztá lyimb sz vegyé sjé fel gzdák sî bun firé áré kupiji sz fák vorbé navé. Întri jelyé sz áfl sî áfelyé vorbé, káré nisj nu-sz mîndré, dá nisj n-ár trébuji sz lyé fák, sî sz lyé zîk. </p> <p>Szkrijiturá, în káré-j înlontru, sjé, kum sz prisjepé, áré d gind sz-áretyé, d hungy or putut sz vijé vorbislyestye, sî ny-árát kutotu, sjé sz styijé dszpri jelyé. </p> <p>D-áje jestyé întri vorbilyestye multyé áfelyé vorbé, káré or vinyit nu numá dîn uná cárá-n hálálánt, sî vorbé, káré or vinyit în divat, o vorbé lotrilor, dá jestyé sî áfelyé vorbé, káré or vinyit, d lá aminy, káré lyimb ált szftijestyé, sî lá ált lumé sz cînyé, mágá ákulo ságyé, hungyé héjelánc. D-áje jestyé întri vorbilyestye în szkrijiturásztá multyé vorbé sî dîn lyimbá d bjás. </p> <p>Szkrijiturásztá áfel-j, k-a styikl, káré ny-árát, k tînyireme áltfel vegyé kusztu, áltfel sz gîngyestyé, áltfel kuszt. Szkrijiturásztá lor ly-ázsut álc sz fijé, nau ny-ázsut sz styijény, sî sz bgny în számá ásztá. Pntr-asztá szkrijiturásztá patyé sz fijé bun sî lu tînyirj, sî lu btirny, nu numá pntru lyimbá, d sî pntru d-áje, k tînyireme tat o putyény kunustyi dîn je. </p> <h3><a NAME="Hrvatski"></a><b>Rje nik sinonima danaanjeg maarskog jezika u enika</b> </h3> <p>(Sa~etak) </p> <p>Izdanje sadr~i do sada najvei broj rije i (maarskog) u eni kog slenga. Rje nik sinonima na sinkronijskom planu (razdoblje od 1975 do 1990) obuhvaa jezi no blago jedne homogene dobne populacije (u enici od 10 14 g.) </p> <p>Prikupljena graa sadr~i jezi ni fond u enika u svim maarskim ~upanijama, dapa e ak i rje nik u enika pripadnike maarske narodnosti u susjednim zemljama. Rje nik sadr~i 30 000 rije i i izraza svrstanih u 23 tematske cjeline i 1760 natuknica. Rije i i izraze, dakle ne zahvaaju samo tematiku iz u~e akolske sredine ve i druga podru ja ~ivota. 2600 rije i i izraza popraeno je interpretacijom i etimologijom ak iz 40 jezika. Na kraju rje nika u lakaem snala~enju itatelju poma~e kazalo. </p> <p>Studija, koja se nalazi takoer u ovom rje niku, u meunarodnom kontekstu govori o postanku u eni kog slenga, glavnim njegovim karakteristikama, motivima kao i drugim zna ajkama. </p> <p>Kao pravilo dio tog rje nika u enici preuzimaju od starijih naraataja, a dio ga stvaraju sami. Na taj se na in manifestira kreativnost, duhovitost tinejd~era pa i njihov doprinos obogaivanja nacionalnog jezika, s druge pak strane javljaju se i nepo~eljne pojave koje osiromaauju isti taj jezik. </p> <p>Navoenjem etimologije date rije i ili izraza imamo za cilj da se otkrije izvor radi rasvjetljavanja pozadine kulturne povijesti nastanka rije i. </p> <p>Ovo je ujedno i razlog zbog ega uz toliki broj tuica, posuenice u modi, rje nika argoa navode i izvori iz kojih potje u spomenute rije i, pa ak i jezik baze (dijalekt, jezik etni kih i nacionalnih manjina) i zajednica. Tako e se u rje niku nai i velik broj rije i hrvatskoga podrijetla. </p> <p>Rje nik se mo~e smatrati svojevrsnim ogledalom u kojem se zrcali na in razmialjanja i vladanja, mentalitet mladih a slu~i kao sredstvo za toleranciju i samoodgoj. Otuda je ovo izdanje korisno ativo jednako kao za mlade tako i starije ne samo onih koje zanima lingvistika ve zbog navedenih razloga ovo je djelo zanimljivo i sa sociolingvisti koga i psiholoakoga stajaliata. </p> <h3><a NAME="Slovák"></a><b>Syonymický slovník sú asného maarského jazyka </b>a<b>kolákov</b> </h3> <p>(Resumé) </p> <p>Zbierka je prvým a doposia> najairsím synonymickým slovnikom maarského slangu akolákov. Obsahuje hovorový jazyk jednej synchrónnej periódy (1975-1990) a jednej homogénnej vekovej skupiny (10 14 ro ných). </p> <p>Jazykový materiál bol zozbieraný z celého územia Maarska a mimo hraníc Maarskej republiky v spolupráci s pedagógmi, pôsobiacimi v tej-ktorej oblasti. </p> <p>Slovník obsahuje 30 tisíc slov a výrazov, zoskupených do 23 tematických okruhov a 1760 hesiel, ktoré boli alej spracované tzv. hniezdovaním. Slovník teda nezachycuje len výrazy u~aieho akolského charakteru, ale pojíma výrazy ka~dodenného ~ivota v najairaom slova zmysle. 2600 slov a výrazov bolo doplnených vykladom a etymológiou z takmer 40 jazykov. </p> <p>Za zbierkou slov nasleduje register hesiel. Pripojená atúdia s medzinárodným preh>adom pojednáva vznik, hlavné charakteristické rty a motívy akolského slangu v spojeni s druhmi slovotvorby a formami jazykového postoja, odzrkad>ujúcich sa v danej lexike. </p> <p>Vä aia ase slovnej zásoby tejto sociálnej skupiny sa traduje z generácie na generáciu, iasto ne je vaak výsledkom samostatnej slovotvorby. Týmto spôsobom je reprezentáciou dôvtipnej, netypickej a kreatívnej, vlastny národný jazyk obohacujúcej slovotvornej fantázie teenagerov, zároven vaak odzrkad>uje aj niektoré ne~iadúce javy, ktoré jazyk neobohacujú. </p> <p>V etymologických výkladoch sa maarský slang konfrontuje s predpokladanym pôvodným pramenom s cie>om objasnenia jeho kultúrnohistorického pozadia. Z tohoto dôvodu sú v slovniku vo ve>kom mno~stve zastúpené nielen internacionalizmy, importované moderné slová a lexika argotu, ale aj jazyk <span lang="hu"> </span>pôvodného<span lang="hu"> </span> materinského resp. základového jazyka (náre ia, národnostné a etnické skupiny), z oho vyplýva, ~e zbierka obsahuje aj slová slovenského pôvodu. </p> <p>Slovnik je teda v skuto nosti reálnym jazykovým zrkadlom, ktoré umo~nuje objasnie odliané názory, zmýalanie, i formy správania mladej generácie, a takto vlastne podnecuje na samovzdelávanie a toleranciu. Zbierka mô~e bye preto nielen literatúrou, u~ito nou z jazykovedného h>adiska, ale sú asne predstavuje aj pramen sociolingvistických a psycholingvistických poznatkov, tak pre mladaích, ako aj pre staraích. </p> <h3><a NAME="Slovenski"></a>Sinonimski slovar sodobnega mad~arskega dijaakega govora (Povzetek) </h3> <p>Pri ujo a knjiga je prvi in najbolj obse~ni sinonimski slovar mad~arskega dijaakega slenga. Vsebuje sleng dolo enega (1975 1990) obdobja in enotne starostne skupine (10 14 letniki). </p> <p>Zbiranje je potekalo po celi Mad~arski in preko meja, s pomo jo u encev in profesorjev. Slovar vsebuje vec kot 30 000 besed in izrazov, 23 tematskih krogov, 1760 gesel. Vsebuje ne samo aolske izraze, saj temati no je razairjen na celo ~ivljenje. H domala 2600 besed in izrazov pripada tudi pojmovsko in etimoloako razlaganje iz skoraj 40 jezikov. </p> <p>Besednemu zborniku sledi seznam gesel. Temu pa atudija, ki z mednarodnim pregledom predstavlja nastajanje dijaakega slenga, njegove glavne zna ilnosti, motive, na ine besedotvorja in oblike obnaaanja, ki besede predstavljajo. </p> <p>Ta skupinski jezik iz rpa veino svojega besednega zaklada iz jezika starejae generacije, deloma ga sam oblikuje. Tako pride do izraza besedotvorna fantazija najtstnikov, ki je duhovita, razdira stare oblike, kreativna in obogati jezik naroda. Vidne so tudi neza~elene oblike, ki osiromaaijo jezik. </p> <p>Etimoloaka razlaganja poskuaajo soo iti mad~arski sleng z morebitnim izvirom zaradi razkrivanja kulturnozgodovinskega ozadja. Zato so v slovarju v veliki koli ni ne samo mednarodni izrazi, izposojenke, besedia e argoja, temve  tudi <span lang="hu"> </span>izvirna<span lang="hu"> </span> materina ina ali bazi ni jezik (dialekt, jezik manjain in etni nih skupin). Na ta na in najdemo tudi zelo veliko besed slovenskega porekla. </p> <p>Slovar je pravzaprav realno jezikovno zrcalo, ki nam osvetljuje druga en pogled, na in mialenja, oblike obnaaanja mladine, in na ta na in nas vzpodbuja na samovzgojo, toleranco. Zato je naa slovar ne samo jezikoslovno berilo, ampak iz sociolingvisti nega in psiholoakega vidika tudi pomembno tivo. </p> <h3 dir="ltr"><a NAME="Russkij"></a><b style="mso-bidi-font-weight:normal"> <span lang="DA"><font size="4">!;>20@L c8=>=8<>2 c>2@5<5==>3> 25=35@c:>3> cBC45=G5c:>3> 60@3>=0</font><o:p></o:p></span></b></h3> <p class="MsoNormal" style="margin-top:3.0pt;text-align:justify"> <span lang="DA">( 57N<5)<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="margin-top:3.0pt;text-align:justify"> <span lang="DA">0cB>OI89 B>< O2;O5BcO ?5@2K< 8 c0<K< 1>;LH8< ?> >1JQ<C c;>20@Q< c8=>=8<>2 25=35@c:>3> cBC45=G5c:>3> c;5=30, :>B>@K9 c>45@68B C7Cc >?@545;Q==>3> 3><>35==>3> ?> 2>7@0cBC ?>:>;5=8O (10</span><span lang="hu"> </span><span lang="DA">14 ;5B) 2 >?@545;Q==K9 c8=E@>==K9 ?5@8>4.<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="margin-top:3.0pt;text-align:justify"> <span lang="DA">!1>@ ?@>2>48;cO =0 B5@@8B>@88 2c59 cB@0=K 0 B0:65 70 3@0=8F59 c CG0cB85< CG5=8:>2 8 ?@5?>4020B5;59.<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="margin-top:3.0pt;text-align:justify"> <span lang="DA">!;>20@L c>45@68B 1>;55 30 BKcOG c;>2 8 2K@065=5=89, @0c?@545;Q==KE 2 23 B5<0B8G5c:8E 3@C??0E 8 2 1760 703;02=KE c;>20E, </span> <span lang="hu"> </span><span lang="DA"> 2=CB@8 MB8E ?>c;54=8E </span> <span lang="hu"> </span><span lang="DA">, 2 D>@<5 c;>20@=KE 3=574. 'B> :0c05BcO B5<0B8:8, c;>20@L =5 >3@0=8G8205BcO ;8HL c?5F80;L=K<8 H:>;L=K<8 2K@065=8O<8, >= >E20BK205B B5@<8=K, c2O70==K5 c c0<K<8 @07=>>1@07=K<8 cD5@0<8 687=8.  ?>GB8 2600 c;>20< 8 2K@065=8O<, ?@81;878B5;L=> 87 40 O7K:>2, 40NBcO c5<0=B870F88 8 MB8<>;>38G5c:85 40==K5.<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="margin-top:3.0pt;text-align:justify" dir="ltr"> <span lang="DA"> :>=F5 c1>@=8:0 =0E>48BcO c?8c>: 703;02=KE c;>2. >c;5 MB>3>, cB0BLO >c25I05B Cc;>28O 70@>645=8O cBC45=G5c:>3> c;5=30 </span><span lang="hu"> </span><span lang="DA"> 2 B>< G8c;5 8 2 <564C=0@>4=>< >B=>H5=88 </span><span lang="hu"> </span><span lang="DA"> 53> E0@0:B5@=K5 G5@B8 8 <>B82K, C:07K20O =0 c;>2>>1@07>20B5;L=K5 c?>c>1K 8 D>@<K ?>2545=8O, >B@060NI85 MB8 G5@BK 8 <>B82K.<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="margin-top:3.0pt;text-align:justify"> <span lang="DA">-B>B c>F8>;5:B 1>;LHCN G0cBL c;>20@=>3> 70?0c0 708<cB2C5B C cB0@H8E ?>:>;5=89, <5=LHCN G0cBL c>740QB >= c0<. "0:8< >1@07>< ?@>O2;O5BcO >cB@>C<=0O, B0>@G5c:0O, =5cB0=40@B=0O, >1>30I0NI0O =0F8>=0;L=K9 O7K: c;>2>>1@07>20B5;L=0O D0=B078O <>;>4Q68, => 8cG570NB =565;0B5;L=K5 O7K:>2K5 >c>15==>cB8, :>B>@K5 >15cF25G820NB O7K:.<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="margin-top:3.0pt;text-align:justify"> <span lang="DA">-B8<>;>38G5c:0O 8=D>@<0F8O c;C68B 4;O @0c:@KB8O :C;LBC@=>-8cB>@8G5c:>3> D>=0 ?@8 ?><>I8 c>?>cB02;5=8O 25=35@c:>3> 60@3>==>3> c;>20 c 2>7<>6=K< ?5@2>8cB>G=8:><. >MB><C D83C@8@CNB 2 1>;LH>< :>;8G5cB25 </span><span lang="hu"> </span><span lang="DA"> ?><8<> <564C=0@>4=KE 708<cB2>20=89, <>4=KE 2K@065=89, 0@3>B8G5c:8E c;>2 </span><span lang="hu"> </span><span lang="DA"> B0:65 M;5<5=BK  O7K:>3> D>=0  >@838=0;L=>3> @>4=>3> 8;8 1078G=>3> O7K:0 (=0@5G85, =0F8>=0;L=>cB8 8 MB=8G5c:85 3@C??K). "0: c1>@=8: c>45@68B <=>3> c;>2 @Ccc:>3> ?@>8cE>645=8O.<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="margin-top:3.0pt;text-align:justify"> <span lang="DA">!;>20@L, ?> cCB8 45;0, O2;O5BcO O7K:>2K< 75@:0;><, >c25I0NI8< c2>5>1@07=>5 2>77@5=85, <KH;5=85, ?>2545=85 <>;>4Q68, 8, ?>1C640NI8<, B0:8< >1@07><, : c0<>2>c?8B0=8N 8 B>;5@0=B=>cB8. 0 >c=>25 c:070==>3> 2KH5, c;>20@L ?>c;C68B ?>;57=K< <0B5@80;>< :0: c ;8=328cB8G5c:>9, B0: 8 c c>F8>;8=328cB8G5c:>9 8 ?c8E>;>38G5c:>9 B>G5: 7@5=8O, 4;O H8@>:>3> :@C30 G8B0B5;59 8 c?5F80;8cB>2.</span></p> <h3><a NAME="Deutsch"></a><b>Synonym-Wörterbuch der gegenwärtigen ungarischen Schülersprache</b> </h3> <p>(Zusammenfassung) </p> <p>Das Buch ist das erste ungarische Synonym-Wörterbuch des Schülerslangs mit dem bislang größten Wortschatz. Slang eines synchron Zeitraums (1975 1990) und einer homogenen Altersgruppe (von 10 14 Jahren). </p> <p>Das Korpus wurde in jedem Komitat Ungarns und auch außerhalb der Grenzen mit Hilfe von Schülern und Lehreren gesammelt. Das Wörterbuch enthält mehr als 30 000 Wörter und Redewendungen, welche in 23 Themenkreisen zu 1760 Stichwörtern geordnet sind. Es beschränkt sich deshalb nicht nur auf die Sprachbesonderheiten des Schullebens, sondern umfaßt beinahe alle Bereiche der Wirklichkeit. Zu etwa 2600 Wörtern und Redewendungen sind Deutungen und Ethymologien aus beinahe 40 Sprachen hinzugefügt. </p> <p>Der Wortschatzsammlung folgt ein Stichwörterverzeichnis. Danach erörtert eine Abhandlung  auch mit einer internationalen Übersicht  die Entstehung des Schülerslangs, desweiteren die bedeutendsten Eigentümlichkeiten, die Motive, die Wortbildungsarten und Verhaltensweisen dieser Gruppensprache. </p> <p>Dieser Soziolekt erbt den größten Teil seines Wortschatzes von der ältere Generation, aber als Schöpfer vieler Sonderausdrücke gelten die Jugendlichen auch selbst. So schafft die kreative Phantasie der Teenager einerseits geistreiche, frappante, ungewöhnliche, bildreiche Ausdrücke, die zur Bereicherung der Sprache beitragen können, andererseits aber auch zahlreiche geschmacklose, unerwünschte Elemente. </p> <p dir="ltr">Die Ethymologien dienen meistens dazu, die vermeintliche Quelle des Slangwortes aufzudecken, damit der kulturhistorische Hintergrund erhellt werden kann. Darum erforschen wir nicht nur die internationalen Lehnwörter, die verbreiteten <span lang="hu"> </span>Modewörter<span lang="hu"> </span>, Elements des Argots, sondern auch die <span lang="hu"> </span>originelle<span lang="hu"> </span> Muttersprache oder Basissprache (Dialektismen, den Wortschatz der Nationalitäten und ethnischen Gruppen)  als <span lang="hu"> </span>Hintergrundssprache<span lang="hu"> </span>. So sind auch zahlreiche deutsche Wörter in der Sammlung zu entdecken. </p> <p>Eigentlich vermittelt das Wörterbuch einen glaubhaften <span lang="hu"> </span>Sprachspiegel<span lang="hu"> </span>, der einen Einblick in die Mentalität und Einstellung dieser Altersgruppe gewährt, gleichzeitig aber auch zur Selbstkontrolle und Toleranz anregt. Aus diesem Grunde kann es nicht nur aus sprachwissenschaftlicher, sondern auch aus soziolinguistischer und psichologischer Sicht eine nützliche Lektüre sowohl für Jugendliche als auch für Erwachsene sein. </p> <h3><a NAME="English"></a><b>Contemporary Hungarian Student Slang: A Thesaurus of Synonyms</b> </h3> <p>(Summary) </p> <p>This volume represents the first and richest collection of Hungarian student slang. It contains the slang use of a synchronical period (1975 1990) of a homogenious age group (age 10 14). Data were collected in all counties and beyond the Hungarian borders with the help of learners and teachers. </p> <p>The Thesaurus contains more than 30,000 words and expressions grouped around 23 themes, arranged in 1760 entries in clustered forms, ranging from school life to all other walks of life. More than 2,600 words and expressions are accompanied by interpretations and etymological explanations from over 40 languages. The Thesaurus is followed by an index. </p> <p>The paper included in the volume provides an international overview of the origins, characteristics and motives of student slang as well as rules of word formation and behavioural patterns reflecting them. </p> <p>The vast majority of this sociolect<span lang="hu"> </span>s vocabulary is inherited from older generations, whereas another part is created by the users themselves. Thus the creativity of teenagers is reflected in witty, unusual language forms enriching the national language, although undesirable language forms also occur. </p> <p>The etymologies aim at contrasting the Hungarian slang words with the hypothesized original sources in order to explore the cultural and historical background. This is the reason why not only international loan words, fashionable and jargon expressions are listed, but the background language of the mother tongue or basic language, including regional dialects, are also provided. </p> <p dir="ltr">The Thesaurus functions as a <span lang="hu"> </span>lingual mirror<span lang="hu"> </span> reflecting the specific way of perception, thinking and behaviour of young people thus encouraging reflection and tolerance. It is meant to be a valuable and enjoyable linguistic, sociolinguistic and psychological source of information for young and not so young readers. </p> <h3><a NAME="Francais"></a><b>Dictionnaire synonymique du hongrois argotique en milieu scolaire</b> </h3> <p>(Résumé) </p> <p>Ce dictionnaire se présente comme la premire entreprise lexicographique qui fasse découvrir la richesse du hongrois argotique et des parlers en milieu scolaire. Il témoigne de la présente des parlers d une génération homogène (10 14 ans) dans une perspective synchronique (1975 1990). </p> <p>Des enquêtes linguistiques ont été effectuées dans tous les départements du pays, et même en dehors des frontières, avec la meilleure collaboration des écoles, élèves et enseignants. </p> <p>Plus de 30 000 unités lexicales repertoriées suivant 23 vocabulaires thématiques sous 1760 entrées ont été recensées. Elles montrent l abondance en synonymes relatifs non seulement à la vie scolaire mais à tous les domaines de la vie quotidienne. 2600 mots sont accompagnés d articles et d indications étymologiques établies à partir d une quarantaine de langues. </p> <p>Un index des entrées complète l ouvrage. Mais l intérêt s accroît de ce qui suit le Dictionnaire proprement dit. Une étude, étoffée de références internationales, tente de faire la clarté sur l origine de l argot scolaire, et sur les traits caractéristiques qui correspondent, en dernière instance, aux procédés de formation de mots et aux différents comportements. </p> <p>Ce sociolecte emprunte la majeure partie du lexique aux générations antérieures, mais il en crée aussi en grand nombre. Ce qui nous ramène à la fantaisie des jeunes, ressource inépuisable d emploi ludique, à la fois créateur et irrégulier en vue d enrichir l ideolecte national, à la fois destructeur et simplificateur en vue de l appauvrir. </p> <p>Les indications étymologiques mettent en confrontation une unité lexicale hongroise aux prétendues sources pour interroger le contexte historique et culturel. Y trouvent leur justification non seulement le grand nombre des emprunts internationaux, des emprunts à la mode, du lexique argotique, mais aussi la présence d un <span lang="hu"> </span>substrat<span lang="hu"> </span> de la langue nationale ou vernaculaire (dialectes, ethnies, minorités) d origine. Notons d ailleurs que les mots d étymologie française abondent dans le dictionnaire. </p> <p>A force de réfléchir la diversité des visions, des pensées et des comportements des jeunes, ce dictionnaire, miroir linguistique nous incite à plus de tolérence. Il est instructif à cet égard aux amateurs de langue, débutants ou chevronnés, non seulement du point de vue linguistique tout court, mais aussi des points de vue sociolinguistique et psycholinguistique. </p> <h3><a NAME="Italiano"></a><b>Dizionario ei sinonimi del linguaggio studentesco degli studenti ungheresi di oggi</b> </h3> <p>(Riassunto) </p> <p>Il presente libro è il più grande dizionario dei sinonimi del gergo studentesco ungherese, anzi, per certi aspetti è proprio la prima impresa del genere. Il volume contiene l uso linguistico di un dato periodo della nostra epoca (1975 1990) e di una fascia d età omogenea (si tratta di studenti di 10 14 anni). </p> <p>Alla ricerca hanno contribuito insegnanti e studenti provenienti da tutte le parti d Ungheria e dai territori magiarofoni nei paesi limitrofi. Il dizionario registra più di 30 mila parole e locuzioni, che vengono ordinati in 23 argomenti e in 1760 lemmi, anch essi in forma ragruppata. Per quello che concerne gli argomenti, riguardano non solo la vita scolastica ma tutta la vita in generale. A quasi 2600 parole e locuzioni viene data anche la spiegazione e l etimologia (quest ultima è presa da 40 lingue). </p> <p>Dopo il ragruppamento delle parole segue un elenco dei lemmi. Poi il lettore trova un saggio che  partendo da una breve panoramica internazionale  presenta l origine del gergo studentesco e ne indica i tratti caratteristici, i motivi principali e i meccanismi attraverso i quali vengono formati i termini, nonchè rispecchia il modo di comportarsi caratteristico dei giovani di quest età. </p> <p>Gran parte del lessico di questo socioletto viene ereditata dal linguaggio delle generazioni precedenti l altra parte invece e creazione propria. Con quest ultima categoria si manifesta dunque la fantasia esuberante di questi teen-agers che con la loro creatività contribuiscono ad arricchire la lingua, ma allo stesso tempo possono anche impoverirla. </p> <p><span lang="hu">L</span> etimologia serve sopratutto a mettere in evidenza l eventuale origine delle parole per scoprirne il retroterra culturale. È per questo che troviamo nel colume non solo molti internazionalismi, prestiti, parole gergali, ma anche tanti termini comuni dalla lingua madre o dalla lingua base originale (dialetti, lingua delle minoranze etniche). Così in questo ricco campione sono registrate anche tante parole di origine italiana. </p> <p>In realtà il presente dizionario non è altro, che uno specchio linguistico che aiuta a capire il mondo dei giovani, il loro modo di vedere il mondo, di pensare, di comportarsi, invitando all auto educazione ed alla tolleranza. Ed anche questo aspetto rende utile la consultazione del dizionario per tutti, giovani o meno giovani e non solo dal punto strettamente linguistico ma anche da quello sociolinguistico e psicologico. </p> </body> </html>